Džudo: Milan Randl - keď sa nahnevám, budem zlý

Banská Bystrica 22. júla (TASR) - Džudista Milan Randl sa považuje za pokojného flegmatika, len tak ľahko ho niečo nerozhádže, ani súper veľkého mena. Občas sa však stane, že pokoj mu viac uškodí, aj preto si pred OH v Londýne hovorí: 'Keď sa nahnevám, budem zlý.' S dobrotou si v hmotnosti do 90 kg nevystačí, pretože by ho súper natieral ako maslo na chlieb a schuti by si na ňom zamaškrtil. Treba niečo ostré, štipľavé, primerane sa vydráždiť a súpera aktívnym spôsobom boja zastrašiť.

História slovenského džuda si pamätá na štyroch olympionikov. Zhora, zo strieborného stupienka sa na nich pozerá Jozef Krnáč, senzačný finalista v Aténach'2004 v hmotnosti do 66 kg. V -60 sa v Atlante i Sydney s 9. miestom snažil Marek Matuszek, Zoltán Pálkovács sa v -100 nepresadil v Aténach a Pekingu, Semír Pepic v -95 v Atlante. Každý jeden z nich bol v niečom výnimočný, so slabosťami i silnými stránkami džudistického umenia.

"Porovnávať ich umenie je zložité, každý ťažil na tatami z niečoho iného," zvažuje Marek Matuszek, súčasný osobný tréner Milana Randla. "Miňo je úplne iný ako oni. Možno, že má niečo z Doda Krnáča, dokáže pokojne zápasiť, kontrolovať súpera, využívať jeho chyby na kontrachvaty. Zo Zola by si mohol zobrať väčší nátlak na súpera, najmä zhora, Zolo zatváral súpera, ťahal si ho, dostal pod seba, z toho vyťažil techniky a hádzal. Semír bol tiež technik, vchádzal pekne do chvatu, no to dokáže aj Miňo. Odo mňa by sa mu patrilo prebrať newazu, čiže boj na zemi, lepšie ho ovládať, nájsť si účinný chvat, aby mu po štyroch zo žinenky nikto neutekal." V newaza bol Marek Matuszek expert a jeho škrtenie nemalo chybu. "Snažím sa Milana štyri roky naučiť niektoré techniky, prechody, no ťažko ich uplatniť univerzálne proti každému. Dôležité je, čo robí súper, či si ľahne, vstáva, alebo sa snaží utekať. Zatiaľ sa nám viac vyhrávať v newaze nedarí."

Milan Randl je podľa Mareka Matuszeka vďačný 'materiál'. "Má pokojnú povahu, na každý zápas sa maximálne sústredí, nerobí chyby, ťažko ho hodiť. Chýba mi u neho väčší tlak, ak vyhráva, zápas obyčajne udrží, no keď je zápas nerozhodný, vtedy je dôležité z tlaku zabodovať a v tomto sa objavujú rezervy."

Perspektíva sa u Milana Randla môže skloňovať vo všetkých pádoch. "Rysuje sa značná, hlavne na ďalšiu olympiádu v Riu. Aj teraz má už fazónu takmer hotového borca, zdolal Gréka Iliadisa, Egypťana Mesbaha i ďalšie esá a vzbudzuje už rešpekt. Verím tomu, že som ho dobre nachystal aj teraz. Keď príde jeho deň, dúfam, že sa nakopne, naštartuje a prípadnú šancu na medailu už nepustí z rúk. Ak sa však prepracuje do sedmičky najlepších, budem spokojný, treba len vyhrať minimálne dva zápasy."

Turnajový žreb občas aj ovalí svojou neprajnosťou. "Je veľmi dôležitý, želám si len, aby spočiatku nenarazil na Japonca, či Gréka," zvažuje Marek Matuszek. "Japonci zatiaľ Miňovi nesedia, čakajú, nerobia chyby a odrazu zaútočia. No a Iliadis je hrozne silný. Teraz v španielskom Castelldefels nikomu nedával šancu ani na tréningu. Naposledy na Grand Slame v Moskve s ním Miňo prehral, Grék ho pevne v rukách držal a všetky pokusy o útok likvidoval, predtým ho však Miňo už zdolal, presne pred tromi rokmi na MS v Rotterdame, kde skončil piaty."

Príprava sa v podaní trénera Matuszeka zameriavala hlavne na vytrvalosť, silu, veľké objemy. "Pred olympiádou sa vychádzalo hlavne z randori, neustálych tréningových zápasov so striedaním súperov. Ja osobne sa tiež dostávam do varu, vynárajú sa mi spomienky na moju kariéru a najradšej by som bol, keby sa všetko vrátilo späť o desať rokov a ja mohol zápasiť. Škoda, že za mojich čias nemohli nastúpiť dvaja na MS, či ME, vydržal by som asi dlhšie a účinkoval aj s Krnáčom v jednej hmotnosti."

Trénera, aj Mareka Matuszeka, posúvajú na vrchol rovnako ako džudistu hlavne víťazstvá. "kto by nechcel byť úspešný, aj ja som vždy chcel vyhrávať, či ako džudista, alebo tréner. Každé víťazstvo poteší, každé výraznejšie umiestenie. Chýba mi jediné, veľká medaila a dúfam, že sa jej dočkám."

Milan Randl, považovaný za flegmatika, povahovo dobrého, nie náladového džudistu, pred zápasom podľa Mareka Matuszeka nič nevymýšľa. "Rituály spočívajú v tom, že ráno sa polhodinu pred oficiálnym ešte váži, aby mal dostatok času nejaké deko zhodiť. Po oficiálnom vážení sa naraňajkuje, nikdy to nepreženie, len trochu naplní žalúdok, aby nebol prázdny. Na chvíľu sa vystrie v posteli a odchádza do haly, zhruba hodinu pred začiatkom súťaže. Prezlečie sa, polepí, rozcvičí, a potom sa už len udržiava v teple a čaká na svoje zápasy."

Biela, či modrá farba kimona, v turnaji ju prisudzuje žreb, no sympatie k nej má aj samotný džudista. "Tvrdil mi, že sa lepšie cíti v bielom kimone, vraj mu lepšie sedí, no odpustím mu, ak bude vyhrávať aj v modrom," smeje sa tréner Matuszek. Rôzne výstrelky patria aj k jeho povahe. "Pamätám si, že sme si pred olympiádou v Atlante spolu so Semírom Pepicom vystrihali na hlavách písmena OH. Teraz to hodnotím ako mladícky nerozvážny čin, vtedy sme však vzbudili veľký záujem. Miňovi takéto niečo neodporúčam, je to naozaj zbytočné."

Milan Randl pri balení olympijského výstroja siahne na všetko potrebné automaticky. "Nesmiem zabudnúť na kimono, opasok, chrániče, tejpy, pitný režim na tréningy a ďalšie veci. Balenie je vždy pomerne rovnaké, na olympiáde odpadajú civilné starosti, keďže sa pohybujeme len v tých oficiálnych. Inak je to rovnaké. Nafasovali sme nové kimoná, len s jednou reklamou, vyskúšal som si veľkosť 180 i 185. Viac mi sedí 185 a to biele, na modrom mi ešte asi krajčír skráti dĺžku, aby mi padlo na telo lepšie."

Spotí ho a operie. "Dúfal som, že modré sa pri vyššej teplote zrazí, no nie, naozaj ho treba ručne skrátiť. Nehľadím na to, aby mi voňalo, žiadnu aviváž nepoužívam, takto nech sa prevoňajú iní. Sám si však kimoná neperiem, najčastejšie ich v Pezinku hádže do pračky mama. Vône nevnímam, u súperov skôr zatuchnutý pot."

Chcem ho, či nechcem, takto Milan Randl počas žrebu neuvažuje. "Viem presne o borcoch z prvej desiatky a ak chcem nad niekým z nich uspieť, bude to o obrovskom džude. Inak mi súperi v hlave nevŕtajú. V príprave som sa unavil zhruba rovnako ako pred inými vrcholmi, teraz mám k dobru tri mimoriadne náročné sústredenia v Moskve, Minsku a Castelldefels."

Na Slovensku mu džudo nechutí. "S mladými sa nedokážem dostať do varu, v zahraničí ma už kvalita preberie. Na sústredeniach si vyberám borcov ako na bežiacom páse, snažím sa využiť ich silu čo najviac, otázne však zostáva, či sa rovnako snažia aj oni a nešpekulujú."

Nebude dlho čakať. "Vpadnem na olympiádu rovnými nohami, bez dlhého čakania. Rád by som vynikol, poznám našu históriu a dosť sa na nej môžem poučiť. Všetci naši olympionici túžili víťaziť. Dodo Krnáč dosiahol takmer na samý vrchol, mať také šťastie so žrebom a s víťaznou vlnou by bolo perfektné."

Pred výsostnými znakmi olympiády zatvára Milan Randl oči. "Nemyslím na to. Občas mi známi niečo hovoria, vraj aby som im zakýval, ak ich uvidím v hľadisku. Dni však plynú úplne obyčajne, s kamošmi si zavtipkujem, dám si kávu, idem do kina, makám v tréningoch. Ktovie ako trávi dni trebárs olympijský víťaz, dvojnásobný majster sveta Iliadis. Považujem ho za jedného z favoritov, tipovať ho na zlato spolu s Japoncom ho síce môžem, no v džude je to dosť nevyspytateľné. Na predchádzajúcej olympiáde Iliadis hneď vypadol s Holanďanom Huizingom, čiže môže sa stať čokoľvek. Ak by som v prvom kole nastúpil proti Iliadisovi, naštvatý by som určite nebol a skúsil by som to. Ten moskovský duel s ním na Grand Slame mám neustále pred očami, viem čo robil, ako sa bránil. Neustále mi chytal ľavačku, urputne mi ju držal dole a ja ju potrebujem mať hore."

Na kondíciu sa Milan nesťažuje. "Vydržal som veľa randori na sústredeniach, v horúčave, dusne, aj vtedy, keď súperi odpadávali a zvoľňovali. Silovo tiež na tom nie som zle. Treba už len jedno, nahnevať sa, byť na žinenke zlý, lebo inak sa nepresadíte."

S trénerom reprezentácie zažil Milan Randl viac prípravných randori. Rastislav Mezovský ho bude koučovať v ExCel hale aj v Londýne a bude na ňom, čo poradí, akú taktiku vymyslí. "Stratégiu nám určuje nasadenie prvých ôsmich zo svetového renkingu," mapuje terén. "Poznáme všetkých borcov, vieme, čo robia, kde pramení ich sila. K 22 borcom sa ešte donominovávali kontinentálnymi federáciami ďalší a tých poznať nemusíme, to nás však vzhľadom na ich predpokladané kvality príliš netrápi."

Milan Randl môže v úvode naraziť na nasadeného borca, no aj na papierovo slabšieho. Rastislav Mezovský: "Je to naozaj lotéria a šťastie. No aj z Miňa môžu prúdiť obavy, jeho tretie miesto na Grand Slame v Moskve si určite každý všimol. Tesne pred odletom sa zameriame na pohodu, na džudistický cit, potu už vyžmýka zo seba Miňo menej. V estónskom Tartu však teraz zápasil s tréningovými partnermi naplno, tak ako sa patrí na medzinárodnom randori s účasťou siedmich krajín a ôsmich olympionikov v jeho hmotnosti."

Vzor by mohol nájsť Milan Randl v striebornom v Aténach Jozefovi Krnáčovi, pri ktorom stál osobný tréner Rastislav Mezovský. "Vtedy sa postupovalo z inej kvalifikácie, teraz bola dvojročná, únavná," spomína si kouč. "Miňo je mladší, Dodo bol už skúsený, Miňo má perspektívu pred sebou. Podobnosť sa ponúka, obaja sa vedeli víťazne naštartovať. Každá chybička sa môže vypomstiť, padnete, prehráte, končíte, treba mať oči na stopkách. V Aténach si pamätám, ako Dodovi rástla sebadôvera po každom zápase, ako sa dokonale sústredil. Teraz nevylučujem, že sa nám podarí aj medailový husársky kúsok. Milan má rýchle nohy, ašiwazu, trúfa si na každého. Rád prekvapí v úvode zápasu, v prvej minúte, ku koncu sa už presadzuje ťažšie."

Cennými radami nešetrí strieborný Jozef Krnáč, jediný slovenský džudista s medailou na OH. "Milan má za sebou úspešnú sezónu, forma mu graduje a úspech sa zdá byť naozaj reálny. Ja som mal v Aténach aj podporu v sparringpartnerovi Pulcovi, Miňo takúto podporu ani nepotrebuje, lebo ho ťažko niečo rozhádže. Verím, že sa pobije ako lev a verím, že si kladie možno aj vyšší cieľ ako ja. Ťaží z ašiwazy, z rýchlosti a zo svojej povahy. Do kariet mu hrá aj lokalita, nemusí čakať, priletí, deň potrénuje a už zápasí. Treba, aby si vyvetral od olympiády hlavu, aby stopercentne zvládol každý jeden zápas. Takto sa sústredí asi každý vyspelý borec a kto si v hlave všetko dobre zrovná, bude úspešnejší."